Domestikovaný človek

Už od dávnych čias bola ľudská história sprevádzaná množstvom vojen, vraždením, koristníctvom, drancovaním prírodných zdrojov, zotročovaním. Dodnes sa to nezmenilo. Pridružil sa k tomu aj morálno-hodnotový a etický úpadok človeka. Stalo sa to aj napriek tomu, že ľudstvo permanentne usilovalo o svoj rozvoj a prosperitu. Aby ľudstvo zabránilo takýmto negatívnym aspektom svojej existencie, vymýšľalo rôzne ideológie, politické koncepcie, zákony a mechanizmy ako usporiadať vlastnú spoločnosť. Cieľom tohto snaženia bol efektívnejší spôsob fungovania a zabezpečenie mierovej spolupráce ľudí, pracujúcich na svojom pohodlí a blahobyte. Tieto snahy však vždy cyklicky stroskotávali a nenaplnilo sa to, čo sa v ich teoretických tézach predpokladalo. Bola príčina neúspechu v samotných ideológiách, alebo tkvie v podstate človeka ako bytosti ktorá ešte nepochopila zmysel a význam svojho poslania a existencie? Vytvoril človek náboženstvo preto, aby mu ono dalo tie „pomyselné“ odpovede, prečo tu je on sám a svet, čo ho obklopuje? Prečo človek vlastne začal s domestikáciou rastlín a zvierat a kam ho táto domestikácia priviedla? Zlepšila mu život a zdravie, dosiahla tú želanú prosperitu a blahobyt? Je spôsob tvorby civilizácie, ktorú človek uskutočňoval z dlhodobého hľadiska a z holistického pohľadu pre jeho mentálny a charakterový vývoj prospešná? Čo je vlastne ľudským údelom? Autor Martin Kalmár si kladie tieto otázky a prináša aj odpovede.