Potrebujeme inú školu

Systém mimorodinného vzdelávania, fungujúci na osnove profesionálnych učiteľov, je elementom kultúry každej civilizovanej spoločnosti. Charakter systematického vzdelávania, jeho dostupnosť či nedostupnosť rôznym sociálnym vrstvám v každej dejinnej epoche, vzťah spoločnosti k učiteľstvu a učiteľov ku žiakom, v mnohom predurčujú ďalší život danej spoločnosti. Preto: uvedomelé činy ohľadom organizácie vzdelávacieho systému v prítomnosti, predstavujú riadiaci akt oživenia istých možností v budúcnosti, už objektívne dostupných pre realizáciu v prítomnosti; reformy každého systému (vrátane vzdelávacieho systému), ktoré nemajú jasný postoj ohľadne cieľov a kvality fungovania systému ako celku po ich zavŕšení, možno prirovnať k „navigácií podľa vetra“, hoci štandardne má každá plavba svoj konkrétny cieľ a vyžaduje si jednoznačnú trasu na jeho dosiahnutie. No ak spoločnosť zažíva zdĺhavú krízu, potom to znamená, že v priebehu dlhšieho času, ktorý predchádzal tejto kríze, vzdelávací systém stihol zmrzačiť vnímanie sveta, intelekt, morálku a celkovú psychiku niekoľkých pokolení, ktoré keď dospeli, priviedli spoločnosť postupne na pokraj katastrofy. A preto, jedným z aspektov prekonania spoločenskej krízy je práve reorganizácia vzdelávacieho systému na kvalitatívne iné princípy, aby vzdelanie ktoré v ňom ľudia dostanú zodpovedalo epoche a dohľadným perspektívam života spoločnosti a jej rozvoja. Čím úspešnejšia bude spoločnosť v zadaní a riešení tejto úlohy, — tým dlhšie obdobie bezkrízového rozvoja bude pred ňou stáť. A ak spoločnosť nedokáže zadať a vyriešiť túto úlohu adekvátne epoche a perspektívam, potom je odsúdená na zdĺhavú krízu, v ktorej môže aj zahynúť.