Historia gentis Slavae/Prvé dejiny slovenského národa

Kniha obsahuje latinské faksimile a úplný preklad do slovenského jazyka. Medzi štrnástimi kapitola nájde čitateľ napríklad 1. kapitola Zoznam kráľov Slovanského národa, 4. Prvopočiatok Slovanov, 8. Súčasná podoba dávneho slovenského kráľovstva, 12. Činy slovenských kráľov, 13. Slovenský kráľ Svätopluk. Text je doplnený pôvodnými ilustráciami, odbornú štúdiu a edičnú poznámku. Kniha zaujme historikov, aj milovníkov histórie. Juraj Papánek do literatúry vstúpil v r. 1780 prvými dejinami slovenského národa – Historia gentis Slavae. Prvé dejiny slovenského národa, v ktorých obhajoval rovnoprávnosť slovenského národa v Uhorsku. Svojim nasledovníkom tak zanechal dôležitý testament doby – dejiny národa, z ktorého vzišiel. Autor nebol historikom z povolania. Juraj Papánek bol iba vzdelaným nadšencom, ktorý na fare v Olasze, na dnešných maďarsko-chorvátskych hraniciach plnil povolanie kňaza. V štrnástich kapitolách písal o panovníkoch jednotlivých slovanských kráľovstiev a kniežatstiev. O pôvode názvu Slovák – Slovan, o hraniciach „slovenského kráľovstva“. O pôvode Slovákov a ich jazyku, o mravoch pohanských Slovákov. O začiatkoch kresťanstva u nich, najmä o Cyrilovi a Metodovi. O súčasnej cirkevnej organizácii. O činoch starobylých „slovenských kráľov“ pred veľkomoravským obdobím, v samostatnej kapitole o Svätoplukovi. Papánkova koncepcia slovenských dejín vyrastala z hmlistej predstavy o príslušnosti Slovákov k jednotnému „slovanskému národu“, chcela však podať dejiny „kmeňa Slovákov“, ktorý obýva územie na sever od Dunaja. V snahe obrániť autochtónnosť Slovákov v Dunajskej kotline kladie začiatky kráľovstva Slovákov už do 4. stor. pred n. l. a za Slovákov považuje všetky staroveké národy, ktoré tu kedysi žili. Veľkú pozornosť venoval účinkovaniu Cyrila a Metoda, no najmä Svätoplukovi ako „kráľovi Slovákov“. Historia Gentis Slavae - Prvé dejiny slovenského národa vyvolalo neskôr odozvu u mnohých slovenských vzdelancoch. Napr. u jezuitu Juraja Sklenára, Juraja Fándlyho, Antona Bernoláka či Jána Hollého. Aj Ľudovít Štúr a jeho družina, ktorými národnouvedomovací proces na Slovensku vrcholí, sa opierali o jeho historické práce. Stalo sa učebnicou obrodeneckej generácie. Položil ním základy cyrilometodovskej a veľkomoravskej tradície ako obrodeneckých tradícií.