Pražské Jezuliatko

Úcta k Pražskému Jezuliatku zdôrazňuje tajomstvo Ježišovho detstva. Svätá Terézia z Avily si vždy, keď zakladala nový karmelitánsky kláštor, priala, aby v ňom bola soška dieťaťa Ježiša. Nebola však sama, kto ho uctieval, medzi jeho veľkých ctiteľov patril napríklad aj svätý František z Assisi, svätý Anton Paduánsky, vždy zobrazovaný s malým Ježiškom v náručí, svätá Terezka z Lisieux a mnohí ďalší.

Pohľad na sošku Jezuliatka v nás môže vyvolať prejav úcty k Ježišovi v jeho človečenstve i v jeho moci. Ponížil sa, a pritom vládne. Ježiš je dieťa a zároveň kráľ.

Sväté dieťa ukončuje nepriateľstvo, vyslobodzuje väzňov, zachraňuje odsúdených na smrť, zatvrdnutých hriešnikov privádza k pokániu a bezdetných rodičov požehnáva deťmi. Jednoducho povedané, pre všetkých sa stal všetkým.

Žiadna kolika nie je taká bolestivá, žiadna horúčka taká prudká, žiadny nádor taký zhubný, žiadny útok satana taký zúrivý, žiadny mor taký nákazlivý, žiadny opuch taký závažný, aby ho nerozptýlilo alebo nevyliečilo toto požehnané dieťa.

Knihe bol udelený imprimatur.