Dopraj si prepych modlitby

"Pred dvadsiatimi rokmi sa môj život ocitol v zlomovom bode. Už viac ako desať rokov som bol kresťanom, komunita Willov Creek rástla ako z vody a budúcnosť vyzerala v mnohých aspektoch žiarivo – priam oslnivo. No napriek prekvitajúcemu životu okolo môj modlitebný život ledva lapal po dychu. Vedel som, aká je modlitba dôležitá. Vedel som, ako sa modliť. Dokonca som sa modliť i chcel. Napriek tomu som sa nemodlil, aspoň nie tak často a intenzívne, ako by som mal."

Táto kniha v zahraničí ani po dvadsiatich rokoch neschádza z pultov predajní. Možno aj preto, lebo hovorí o modlitbe v kontexte fenoménu, ktorý za posledných 20 rokov nemizne, skôr naopak rastie – je ním rýchlosť života, ktorý žijeme. Asi každý z nás už vyslovil vetu: „Nestíham sa modliť, nemám čas.“ V tempe, ktorým žijeme, sa čas na modlitbu stáva skôr prepychom ako samozrejmosťou.

Autor sa však k tomu postavil presne naopak – život je príliš rýchly, aby sme si mohli dovoliť zanedbávať modlitbu, pretože práve cez modlitbu budujeme svoj vzťah s Bohom, ktorý jediný môže vniesť rovnováhu a pokoj aj do života plného stresu. A preto nás vyzýva, aby sme si dopriali tento prepych – nájsť si pravidelný čas na stretnutie s Bohom, „nie zvyšný, hocijaký čas, ale hodnotný čas. Čas určený na kontempláciu, meditáciu a premýšľanie. Voľný a nerušený čas.“

"Táto kniha, keď som ju prvýkrát čítal, mi vtedy ako otcovi dvoch malých detí, ktoré vypĺňali akýkoľvek voľný čas, pomohla urobiť konkrétne rozhodnutie, o ktorom som tušil, že by som ho mal urobiť, ale nemal som dovtedy dosť odvahy. Rozhodol som sa prestaviť si budík o polhodinu skôr, aby som takto našiel takýto hodnotný čas pre Boha, kým dovtedy som hľadal chvíľky zvyšného času cez deň a večer. Nie vždy sa mi to darí - ráno vstať a byť pripravený na rozhovor s Bohom - bol to však impulz vydať sa na cestu hlbšieho vzťahu s Bohom aj napriek zmeneným životným okolnostiam a rýchlejšiemu životnému tempu." (Martin z tímu Kumran.sk)