To bolo Rakúsko

K Rakúsku máme rozporuplný vzťah. Na jednej strane je to méta, ktorú sa snažíme dosiahnuť a na druhej máme pocit, že naši juhozápadní susedia si na nás vyvršujú svoj komplex menejcennosti z Nemcov.

Keby ste sa bežného Európana spýtali, čo si predstaví pod pojmom Rakúsko, tak odpovede by s veľkou pravdepodobnosťou pozostávali zo slov valčík, opera, filharmonici a Alpy. Je to trochu idealizovaný, ale vcelku príjemný obraz malej stredoeurópskej krajiny. A práve ten sa svojimi esejami snaží narušiť viedenský rodák Robert Menasse.

Jeho súbor esejí To bolo Rakúsko je nemilosrdnou kritikou jej neduhov. Nezameriava sa len na ošúchaný mýtus Rakúska ako prvej obete nacistickej agresie, ale jeho hlavným terčom je pokrytecká politika, ktorá v rôznych mutáciách prežíva od konca druhej svetovej vojny.

Niekedy sa až zdá, akoby bol Menasse posadnutý predovšetkým sociálnym partnerstvom, u nás známym ako tripartita. Odpor voči nemu možno vidno takmer v každej eseji. Podľa neho práve tento neoficiálny inštitút spolupráce vlády, zamestnávateľov a odborov zabíja rakúsku demokraciu. Všetky dôležité zákony sa totiž dohadujú za zavretými dvermi a parlament všetko už len poslušne schváli. Za najhorší prejav tohto pokútneho neformálneho systému považuje to, že vôbec nie je zakotvený v ústave.