Kto som, keď sa nik nepozerá - Osobná spoveď oceňovanej manažérky o strate a hľadaní

Mala štyri roky, keď jej brat – dvojča dostal uprostred noci prvý epileptický záchvat, rodičia odišli do nemocnice a ona zostala doma úplne sama. Už ako dieťa dospela a uverila, že nie je hodná lásky. V škole ju prezývali slepúch. Po nástupe na univerzitu sa stali jej druhým domovom vlaky – aby pomohla v rodinnom kvetinárstve.

Do manželstva vkĺzla ako mladá žena s nízkym sebavedomím. A keď sa skutočne zamilovala a priznala si, že už dávno nefunguje, prepadol ju strach z toho, že rozvodom zraní synov a rozbije obraz dokonalej matky.

V práci mala povesť nekompromisnej workoholičky. Až firemný audit odhalil to, ako ju vníma okolie: „Tvrdá. Neprístupná. Chýba jej empatia.“ Hoci zmenila prístup k ľuďom a získala prestížne ocenenie Manažér roka, prišla o prácu definujúcu jej identitu. A v tej prázdnote si musela položiť otázku, ktorá bolela najviac: Kto som, keď už nie som líderkou firmy? Kto som, keď sa nik nepozerá?