Vikin denník

Viki formou denníka úprimným, sviežim a vtipným spôsobom objavuje, že na menštruáciu nemusí byť sama. Tlmočí denníčku, a nepriamo aj svojej spriaznenej duši v ženských záhadách – mamke, svoje otázniky, obavy, zdesenie i nadšenie, čím zastupuje čitateľky, ktoré premena dievčatka na ženu ešte len čaká, ale i tie, ktoré ju priamo prežívajú vo všetkých oblastiach svojho rozkvitajúceho života. Viki popri svojich premenlivých emóciách skúma pestrosť vĺn hormónov, ako všetko so všetkým v ženskom tele krásne súvisí a pomenúva mnohé „peknosti", ako ich sama nazvala, ktoré súvisia s darom cyklickosti a dospievaním. K hľadaniu a zapisovaniu "pekností" pozýva aj čitateľky vo vyčlenenom priestore knihy na poznámky a kresbičky. V tom spočíva ďalší skvelý rozmer knihy – inšpiruje dievčatá pozorovať a porozumieť originalite svojho prežívania ženskosti a cyklickosti v bezpečnom vzťahu s mamou. Ponúka podnety, ako o tejto téme môžu mama a dcéra komunikovať slovami i dotykmi a tešiť sa zo svojho špeciálneho prepojenia a "ženského parťáctva".